Biela hniloba

Latinský názov: Sclerotinia sclerotiorum

Skleróciová hniloba je choroba prenášaná pôdou. Tento patogén je polyfágny, čo znamená, že môže infikovať mnoho druhov rastlín. Primárnu infekciu spôsobujú sklerócie, ktoré môžu v pôde pretrvávať až 8 – 15 rokov. Patogén sa môže vyvinúť jedným z dvoch spôsobov. Sklerócium klíči do mycéliovej hýfy, ktorá začína infikovať spodné časti rastliny alebo korene (mrkva, petržlen, zeler). Alebo sklerócium vytvára apotécium – plodnicu, ktorá rastie nad povrchom pôdy. V apotéciu sa tvoria askospóry, čo sú vetrom prenášané spóry, ktoré infikujú spodné aj horné časti rastliny. Na miestach s veľmi vysokým obsahom sklerócií v pôde, sa môžu príznaky objaviť aj na poli. Najvyšší výskyt infekcie sa však pozoruje v skladovacích zariadeniach alebo chladiacich skladoch. Zdrojom infekcie v sklade nie sú len napadnuté rastliny, ale aj zvyšky listov (napr. napadnuté listy mrkvy alebo petržlenu) alebo pôda obsahujúca sklerócie. Charakteristickým príznakom skleróciovej hniloby je hojné, nadýchané, biele mycélium nachádzajúce sa na infikovanom tkanive. Ako choroba postupuje, v mycéliu sa tvoria čierne spóry – sklerócie. V závislosti od druhu choroby, ktorá postihuje rastliny, sa môžu líšiť veľkosťou a tvarom.